~

Ak si v dnešnom svete predstavíme otvorené hranice a politickú mapu nahradíme tou geografickou, uvidíme Slovensko ako krajinu rozsiahlych povodí, strategických prístupov k pohoriam, krajinu prameňov, lesov a lúk.

Ak si aj dnešné Slovensko odmyslíme a rovnaké územie (s menším presahom) uznáme za svoje aj z hľadiska našej prírodnej inklinácie, získame slobodnú predstavu o mieste nášho myšlienkového zrodu a historickej identite. Pohľady na známe miesta, kde by sme sa usídlili v koži našich alebo aj iných predkov, ostanú tie isté. Politické hranice nám nebudú podvedome podsúvať zreálnené pomery počtu našich obyvateľov k iným spoločenstvám okolitých národných štátov a tým nás ani nebudú ovplyvňovať v otázkach veľkosti ostatných národov. Oslobodíme sa vo vzťahu k hraniciam a načrieme do mokradí a močiarov prirodzenej ochrany území našich a všetkých tu oddávna žijúcich kmeňov.

 

S istotou tak opäť vkročíme na miesta, ktoré sa viažu k brehom Šíriny, meandrom Váhu či dravosti Grona. Jedna rieka nás od novoveku rímskej správy delí a druhá nás k svojmu prameňu cez obávané územia vedie. Na rozhraní oboch svetov unikáme do svojho vnútrozemia. To sa začína bránou našich zvykov a životnej filozofie. V polovici štvrtého storočia boli náboženstvá na vzostupe. Novoty, ktoré smerovali s odstupom niekoľkých následných storočí smerom k nám, ešte ponechávali dostatok pestrosti a viacerých možností výkladu nadprirodzených zážitkov. Nadpozemskej odolnosti. Predstavám osudu a vopred určenej budúcnosti.

 

Reálie kmeňových spoločenstiev našich niekdajších území sa v kontraste stretávali s blízkou, no stále ešte len prevažne zadunajskou prítomnosťou Rímskej ríše a jej vzostupného modelu dnešného štátu a jeho práva. Ocitáme sa na začiatku a v samotnom strede karpatského oblúku, ktorý je zvýraznený rozsiahlou a nie vždy priestupnou nížinou, rozprestierajúcou sa na oboch brehoch veľkej a rozvodnenej rieky. Sme na miestach kde dnes žijeme.

 

Prvá písomná zmienka o udalosti, z prvej polovice štvrtého storočia, sa viaže k najsevernejším územiam línie Limes Romanum. Po ústupe keltského vplyvu na sklonku praveku sa na územiach dnešného severného a stredného Slovenska usadili keltskí Kotíni, ktorí svojou baníckou tradíciou vedeli dobre nažívať v symbióze s tradičnou roľníckou populáciou. Keltsko-dácke osídlenie východného Slovenska, umožnilo v štvrtom storočí, po asimilácii germánskou (vandalskou) vlnou, aj príchod prvých Slovanov. Juhozápadnému osídleniu a podunajskej nížine však v tom období dominovali Kvádi. Jeden z pôvodných germánskych kmeňov, ktorý svoju mystiku čerpal z mnohých zdrojov pôvodných kultov a prírodných spoločenstiev. V roku 406 Kvádi územie dnešného Slovenska opustili. Pridali sa k Vandalom a odtiahli do Španielska. Tlačili ich už migrujúce kočovné, či dovtedy usadlé poľnohospodárske populácie, ktoré menili etnický a sídelný charakter celej Európy. A v tomto zlomku udalostí sa odohrá aj náš príbeh.

 

V historických románoch nezriedka prekračuje hranice stavov láska. Narúša rodinné deje od nepamäti. V časoch, kedy svadby pečatili rôznorodými obradmi početné manželstvá jedného muža, prinášali súčasne mnohým ženám otroctvá rôzneho druhu. Predovšetkým opomenutia vlastnej vôle a nemožnosti získania slobody vlastných rozhodnutí. Predstava divokej a nespútanej ženy, ktorej schopnosti presahujú hranice nášho sveta, k nám prináša mnohé posolstvá. Do mužského sveta však aj súboj záujmov zla a napätie. Zrod nového života však obvykle prináša nádej , že prekážky ustúpia a cesta sa poddá dobrým úmyslom. Iskrivá romanca spontánnej lásky, navzdory všetkým okolnostiam, prináša do spoločného podvedomia mágiu zázrakov. Najmä vtedy, ak sú už od narodenia súčasťou našej myšlienkovej výbavy a očakávania.

 

Štvrté storočie je vo víre týchto udalostí neustálym bojiskom a miestom zmien, ktorých príčina nie je vždy racionálna, avšak dej môže byť pravdivý a dôvodom svojho vzniku za pravdu následne dáva. Čaro je tak nápomocné realite, podnecuje ju a ak mu veríme, tak ju aj tvorí.

 

Román Rimanka a kvádsky kráľ je modelom vývoja skutočných udalostí s pristúpením reálnych historických postáv. Tajomstvom hýri už od svojho samotného začiatku. Čochvíľa sa spoľahneme na ostrovtip poludnice. Pokojne pripustíme výskyt pomedzí a vplyvov viacerých oddelených svetov, čím pridáme príbehu samozrejmý spád, rýchlo volajúci všetky farby fantázie. V potrebných okamihoch si pomôžeme sarkazmom snežnej bytosti Latha. Jeho intuícia môže odhaliť náhle ohrozenia. Otázkou ostane či v správnom čase, neskoro alebo len príliš vopred.

 

Spoločne tak zažijeme cestu, ktorá sa touto knihou zďaleka neskončí. Pred našimi očami totiž zmení niektoré miesta našich dnešných životov na iné. Pri pohľade na dunajskú hladinu tak môžeme opäť zažiť ako tisícročné vody rozprávajú svoj príbeh. O láske zdolávajúcej dravý prúd. Spájajúcej oba brehy. Nepodliehajúcej ilúzii viditeľného sveta. Prekonávajúcej čas i priestor. Staroveký kontinent sa tak pre nás stane opäť menším. A my budeme stáť v jeho strede. S jedným veľkým šťastím.

~

https://www.bux.sk/autori/34112-zuzana-kuglerova.html

~